aero

Snívalo sa mi, že mám psa. Bol taký krásny ako ten, ktorý so mnou cestoval v autobuse. Malý roztomilý krochkajúci pytlík slín a nádherného dychtivého zberaného úsmevu. Bol nervózny, bol to empat. Chýbali mu už len ľudské hnáty, aby kopli do úbožiaka s tesco igelitkou. Bol to totiž úbožiak - netvor, iba tí si nahlas dovolia hovoriť neidentifikovateľné veci počas cesty a uprene, detsky naivne civieť a preklínať neznámych pasažierov. Buldoček, strakatý, ten môj, ten dobráčisko, však nakoniec odpustil starcovi jeho trúfalosť. Odpustil, pretože kôpka smradu vystúpila a napätie si odniesla so sebou - vo svojej priesvitnej igelitke.