aero

Čerstvý jesenný vzduch dúcha cez záclonu, ale i tak je príjemne, nie tak ako na Bahami, tak ako len u nás doma dokáže byť. Sedieť, dýchať, dýchať tú čistotu nakazenú len výfukmi áut a kuchynskými výparmi. Myslím na strašne veľa vecí, nevyznám sa do ekonomiky, ani nechcem, asi by som mala...byty, byty, samé byty, rodinná porada... Cítim na jazyku chuť vyprážaných jedál, ten okamih kedy sa zahryznem je blízko, už je nadosah chrumkavý teplý slaný pocit zo života, zabudnúť na existenčné otázky, budúcnosť je jasná, buducnosť je oranžová, možno aj zelená, ale najradšej asi ružová ako môj nový sveter. Nevie čo chce, ja asi tiež nie, ale dokážem sa tváriť, že viem, schizofrenicky sa menia moje názory, ciele, potrebujem ruku, nežnú, láskavú, tvrdú, tvoju. Hodiny tikajú do rytmu vtáčieho spevu, ručička ma hypnotizuje sem a tam, známe hlasy, moja rodina a aj ktosi navyše, možno zať, možno nula, cudzinec. O tri štart, taniere, lyžičky, štrngot, žúrka sa začína, opona sa zdvíha, poklona, povinný úsmev, vlastne asi aj srdečný, dramatické napätie, vyvrcholenie a ... harmónia.