aero

Smiešne aké su tie moje myšlienky ľudské, ako si privlastňujú človečenské vlastnosti. A to sa teda nemajú príliš čím chváliť. Ale patria len mne, nuž čo, tak ich musím mať aj rada, veď sú skoro ako deti. Tiež vedia odvrávať a treba si ich vychovať. Chce to trpezlivosť a ruže snáď raz vykvitnú a z káčera bude možno aj ananás - mňam. Koniec-koncov prečo nie, keď sa skamarátim so svojim vnútorným svetom, bude to len na mojej duchaplnosti, čo si pustím z a do hlavy. Chce to len taký drobný autotréning. Isteže, spočiatku stačí menší, intenzitu treba zvyšovať postupne. Je to ako otužovanie. Časom určite vyrastiem do ľadového medveda manipulcie svojich ideí a budem s ľahkosťou plávať chladnými vodami mojej mysle. A pochváliť sa niekomu, že dám napríklad znak v kalnej subjektívnej brečke, to už je niečo! Bude to náročné, ale odvážnym predsa šťastie praje a ...a vrana k vrane sadá a...a aká Katka taká matka, či vlastne naopak. A hneď si aj píšem: žiadne ďalšie porekadlá a ani pranostiky a ani žiadne iné podobné veci -keci, ktorých pomenovanie mi akosi vyfučalo z toho tam čo mi sídli na krku, a ani ostatné klišé, samozrejme - pamätaj si hlava moja. A P.S. Odkáž to aj ústam, prosím. Uvidíme aspoň, či fungujú všetky kanály tak ako by mali. A ak by aj náhodou nie, však sa postarám časom aj o tie. Jedine, že by som nezvládla tú prvú fázu. Ale keďže začínam pracovať na jej manuále šitom na mieru, budem optimistom. Držím si palce.