aero

Čakám, aj keď nenávidím čakanie, ale asi len pri tebe som schopná prekusnúť svoje netrpezlivé maniere. Neviem ako dlho ešte, vlastne ani neviem prečo, ale to asi tá mágia, to nenormálne obyčajné kúzlo. Raz, dva, tri... bol raz jeden chlapec, nebol to umelec, nelietal v oblakoch, bol tu pre mňa - som jeho dieťa, som jeho žena. Keď vonku prší, tak ako teraz, viem že ma nenecháš zmoknúť, aj keď sa tváriš, že by si chcel, ale nedokážeš to, máš ma príliš rád, zatiaľ. Máš vysoké čelo, určite si múdry, sestra sa vyzná. Aj tvoje pery sú tučné, povedala by: bože ten je vášnivý. A je, má zase pravdu, aj keď to nemá z vlastnej hlavy. Cestovať v tom čiernom "bmw", dívať sa na teba a nevedieť ako môže byť pozeranie tak krásne a zábavné a ... aero. Klišé, klišé, samé klišé a predsa tak origoš. Ako v tých hlúpych filmoch z ktorých štípe jazyk. Ale s tebou sa mi aj tie páčia. Nevadí, že ty tomu mojmu vkusu nerozumieš, že nechápeš, že pri tej dvojakej veronike neplačem zo sentimentu, nevidíš to, čo vidím ja a to je to, teba som hľadala. Nevieš to, bojím sa ti povedať. Len to cíť, prosím.